Nechcem sa pridať k tým, ktorí len hejtujú a nadávajú na všetko slovenské, len aby sa sami cítili lepšie. Naopak – chcem byť kritický, pretože verím, že len úprimná pravda nás môže posunúť ďalej. Musíme si uvedomiť, kde robíme chyby, čo všetko nechávame ležať ladom a kde by sme už dávno mohli byť, keby sme konečne prestali prešľapovať na mieste. A hovorím to s plnou vážnosťou – pretože Slovensko je môj domov. Tu som sa narodil a napriek všetkému verím, že naša krajina má na viac.
Keď sa pozrieme na mapu Európy, všade naokolo žiaria Michelin hviezdy ako dôkaz výnimočnosti a uznania pre tie najlepšie gastronomické destinácie. Všade – len nie u nás.
Slovensko je dnes nielen v oblasti gastronómie, ale aj v iných oblastiach na úplnom dne. Pokúsim sa vám stručne a presne vysvetliť, prečo je tomu tak – na základe faktov a môjho vlastného pohľadu.
Foto: Veronika Čopíková, foodblog Lenivá kuchárka
1. Prečo nemáme Michelin hviezdy
Pretože sme nikdy nesplnili základné podmienky, aby Michelin vôbec uvažoval nad našou krajinou. Nemáme dostatok kvalitných reštaurácií, nemáme systémovú podporu gastronómie, nemáme žiadnu medzinárodnú reputáciu v gastroturizme. Navyše, naši najtalentovanejší kuchári radšej odchádzajú robiť kariéru do Rakúska alebo Česka. Proste sme absolutne nezaujímaví, pretože tu doslova kašleme na všetko. Oproti iným krajinám zanedbateľný turizmus a atraktivita. Ročne k nám príde max. 5 mil. turistov a aj to sa vlastne divím prečo.
Slovensko zatiaľ (k roku 2025) nemá žiadnu reštauráciu ocenenú hviezdou Michelin Guide. Nižšie sú kľúčové dôvody:
| Faktor | Vysvetlenie |
| Chýbajúca oficiálna Michelin inšpekcia | Michelin sprievodca musí krajinu oficiálne zaradiť a vyslať inšpektorov. Slovensko nie je zaradené ani v roku 2025. |
| Nízka priorita cestovného ruchu | Michelin sa sústreďuje tam, kde je vyšší potenciál návratnosti investícií do gastroturizmu. Slovensko investovalo menej do propagácie gastronómie. |
| Chýbajúci štátny alebo súkromný impulz | Česko, Maďarsko či Chorvátsko aktívne podporili vstup Michelin sprievodcu finančne a marketingovo. Slovensko takýto impulz neposkytlo. |
| Malý počet luxusných reštaurácií podľa Michelin štandardov | Aj keď Slovensko ponúka kvalitnú gastronómiu, chýba jej dostatočná hustota reštaurácií spĺňajúcich kritériá: technika, produkt, osobnosť kuchára, hodnota za peniaze, konzistentnosť. |
Zdroj: UNWTO, 2019
2. Prečo ešte nie sme ani v Michelin zozname
Michelin Guide nepríde do krajiny len tak. Musí vidieť buď:
- obrovský turistický dopyt,
- alebo byť pozvaný pomocou oficiálneho kontraktu.
Ako som už spomenul v predchádzajúcom odseku, turizmus na Slovensku je skôr dôvodom na hanbu než na hrdosť. Ukážkový príklad? Bezbrehá nenažranosť developerov v Tatrách, ktorí nepoznajú mieru. Mentalita je jasná: vyžmýkať každého návštevníka na maximum a okamžite maximalizovať zisky. A to platí aj v gastroservise.
Prečítajte si článok, kde rozoberám, prečo sú slovenské Tatry oproti poľským žalostným fiaskom a symbolom neúspechu.
Maďarsko zaplatilo cca 1 000 000 € ročne, Chorvátsko 250 000 – 300 000 €, Česká republika 1 300 000 € na tri roky, pobaltské krajiny spolu 1 500 000 € na tri roky. A Slovensko? Absolútne nič. Nula. Rokovania začali až v roku 2023, teda s 20-ročným meškaním oproti susedom.
Prečo Slovensko ešte nie je v Michelin Guide
| Faktor | Vysvetlenie |
| Nízky objem cestovného ruchu | Michelin vyberá krajiny podľa atraktivity pre globálnych cestovateľov. Slovensko má 5–10× menej zahraničných turistov ako Česko alebo Maďarsko. |
| Nedostatok investícií do gastroturizmu | Štát a regióny investovali minimum do gastroturizmu a jeho marketingu. Michelin často vyžaduje aj „podporu“ (často skryté dohody). |
| Absencia lobingu a oficiálnej žiadosti | Bez aktívnej žiadosti (od vlády alebo podnikateľov) Michelin sprievodca nepríde sám. Slovensko podalo žiadosť len veľmi nedávno (2023). |
| Malý počet konzistentne kvalitných reštaurácií | Michelin hľadá širokú sieť kvalitných reštaurácií, nielen jednotlivcov. U nás ich je zatiaľ málo. |
| Vnímanie krajiny ako nezaujímavej | Slovensko sa v globálnych turistických rankingoch umiestňuje veľmi nízko, čo znižuje záujem o našu gastro scénu. |
Prečo Slovensko vyzerá ako outsider v Michelin svete?
| Dôvod | Vysvetlenie |
| Neskorý rozvoj fine dining scény | Kým Praha, Budapešť či Záhreb rozvíjali top gastronomické podniky už 15–20 rokov, v Bratislave a na Slovensku sa boom začal až po roku 2015. |
| Malá podpora turizmu cez gastroscénu | U nás turizmus nikdy nebol systematicky spojený s gastro marketingom. V Česku a Maďarsku áno. |
| Zlá komunikácia smerom navonok | Michelin vyhľadáva aj krajiny, ktoré samé aktívne lobujú a komunikujú svoju gastroscénu. Slovensko je doteraz pasívne. |
| Geopolitická periféria | Slovensko je vnímané menej atraktívne aj kvôli menšiemu prúdu turistov zo západnej Európy. |
Ešteže máme šikovnejších susedov a za gastronomickými zážitkami môžeme vycestovať tam. Bohužiaľ takto podporujem ich ekonomiku namiesto našej. Kliknite na článok: Objavte výnimočnú gastronómiu: Michelinské reštaurácie v okolí Slovenska
Foto: Veronika Čopíková, foodblog Lenivá kuchárka
3. Prečo spíme oproti ostatným
Pretože naše vlády dlhodobo ignorovali gastroturizmus ako strategickú oblasť. Pretože v hlavách rozhodovačov je stále predstava, že „bratislavský rezeň“ a „halušky“ nás zachránia. Pretože nemáme ľudí, ktorí by rozmýšľali v globálnych súvislostiach a vedeli by investovať do budovania národného imidžu cez kvalitnú kuchyňu. Mentalita „veď to nejako dopadne“ nás pripravila o dekády vývoja.
Prehľad: V čom je Slovensko outsiderom v medzinárodnom porovnaní
Slovensko sa v niektorých oblastiach, napriek úsiliu, stále nachádza za svojimi susedmi a konkurentmi. Nasledujúci prehľad ukazuje objektívne dáta:
| Oblasť | Realita / Porovnanie |
| Gastronómia (Michelin Guide) | 0 hviezd vs. susedia: Česko (2), Maďarsko (7), Rakúsko (18) |
| Cestovný ruch | 67. miesto v turistickej atraktivite (Česko 39., Rakúsko 12.) |
| Inovácie | 37. miesto na svete (horšie než Česko, Maďarsko aj Poľsko) |
| Index ľudského rozvoja (HDI) | 45. miesto (Česko 32., Rakúsko 25.) |
| Hospodárska konkurencieschopnosť | 59. miesto na svete (mierne zlepšenie, ale stále nízke) |
| Vnímanie korupcie | 57. miesto na svete (horšie než v Česku a Rakúsku) |
4. Koľko strácame
Reálne čísla:
| Scenár | Ročný príjem pre ekonomiku |
| S Michelinom | 50 000 000 € |
| Bez Michelina | 3 500 000 € |
Rozdiel: -46 500 000 € ročne.
To je suma, o ktorú Slovensko prichádza každým jedným rokom nečinnosti.
Okrem toho prichádzame o mladých kuchárov, turistov ochotných minúť stovky eur na zážitkové večere a hlavne o reputáciu, ktorú si budujú iní.
Foto: Veronika Čopíková, foodblog Lenivá kuchárka
5. Čo treba urobiť
- Podpísať kontrakt s Michelin Guide (cca za min. 300 000 € ročne),
- Spustiť národnú kampaň na podporu gastroturizmu,
- Finančne podporiť top reštaurácie v získavaní know-how zo zahraničia,
- Organizovať medzinárodné gastro festivaly,
- Vybudovať gastronomicko-turistické balíky (Tatry, Malokarpatská vínna cesta),
- Systémovo prepojiť vinársky a gastronomický marketing.
Podrobnú analýzu toho, prečo slovenský vínny turizmus v okolí Bratislavy zaostáva za rakúskym Burgenlandom a maďarským Tokajom, nájdete v článku Prečo inde vínny turizmus funguje a u nás nie.
6. O čo prídeme, ak nič neurobíme
- O možnosť zaradiť Slovensko medzi rešpektované destinácie v Európe,
- O minimálne 50 miliónov € ročne v príjmoch,
- O mladé talenty, ktoré si nájdu kariéru v zahraničí,
- O šancu rozvinúť regióny mimo Bratislavy cez gastroturizmus,
O jedinečnú príležitosť urobiť zo Slovenska niečo viac než len „krajinu lacných víkendov“.
Kľúčové zistenia
Index rozvoja cestovania a cestovného ruchu TTDI
- Slovensko sa v roku 2024 umiestnilo na 54. mieste spomedzi 119 hodnotených krajín, čo predstavuje pokles o dve priečky oproti roku 2023.
- Rakúsko si udržalo 15. miesto, čo svedčí o jeho stabilnej a silnej pozícii v oblasti rozvoja cestovného ruchu.
- Maďarsko dosiahlo 37. miesto, čo je zlepšenie o päť miest oproti predchádzajúcemu roku, a predbehlo tak niektoré susedné krajiny.
- Česká republika si udržala 33. miesto, čo poukazuje na jej stabilnú výkonnosť v sektore cestovného ruchu.
Má šancu slovenská reštaurácia získať Michelinskú hviezdu? Áno má. O jednej sme písali v nasledujúcom článku: ECK Restaurant: Kulinársky zážitok s výhľadom na hrad Devín
Foto: Veronika Čopíková, foodblog Lenivá kuchárka
Čo sa stane, ak Slovensko neurobí nič (2025–2028)
Ekonomické dôsledky – Stratené príležitosti
| Ukazovateľ | Výsledok bez Michelin Guide | Poznámka |
| Počet zahraničných turistov | Stagnácia okolo 5–5,5 mil. ročne | zatiaľ čo susedia budú rásť |
| Priemerná útrata na turistu | 350 € (nízka) | (v porovnaní s 500–600 € u susedov s Michelin sprievodcami) |
| Príjmy z gastroturizmu | Minimálny rast | žiadny nový gastro segment návštevníkov |
| Mediálna viditeľnosť Slovenska | Nízka | zahraničné médiá budú naďalej ignorovať slovenskú gastronómiu |
| Brain drain (odliv talentu) | Zvýšený | mladí šéfkuchári odchádzajú do ČR, Maďarska, Rakúska |
zdroj: OECD Tourism Reports 2022 + UNWTO Tourism Statistics 2023
7. Hlavné príčiny zaostávania
Hlavné príčiny nášho zaostávania sú zakorenené v mentalite. Historicky sme boli vždy niečí tieň a nikdy sme sa nenaučili zdravému sebavedomiu. Strach, pasivita systému, závisť, absencia hrdosti a neschopnosť sa predať sú presne tie faktory, ktoré spôsobujú, že aj oblasti s obrovským potenciálom – ako vínny turizmus alebo gastronomický rozvoj – na Slovensku nefungujú.
K tomu sa pridáva krátkozrakosť podnikateľov, ktorí myslia len na okamžitý zisk a nulová spolupráca medzi regiónmi či sektormi. Výsledok? Tam, kde inde vznikajú úspešné značky a destinácie, my stále stojíme na mieste.
Prečo to na Slovensku nefunguje – hlavné znaky mentality:
- Historické žitie v tieni iných
Stáročia sme existovali ako „prívesok“ – najprv Uhorska, potom Rakúsko-Uhorska, neskôr Česko-Slovenska. Nikdy sme sa neučili samostatne presadzovať ani budovať vlastnú identitu.
Ako sa to prejavuje:
Neschopnosť budovať silné značky, slabá ambícia byť v čomkoľvek svetoví.
2. Strach z vystupovania
Mentalita „drž hubu a krok“ je na Slovensku hlboko zakorenená. Každý, kto sa snaží niečo zmeniť alebo vystúpiť z radu, je automaticky vnímaný s podozrením alebo závisťou.
Ako sa to prejavuje:
Chýba odvaha inovovať, prezentovať sa v zahraničí a tlačiť slovenské produkty na medzinárodnú scénu.
3. Lenivosť systému (nie jednotlivcov)
Nejde o to, že by Slováci boli osobne leniví. Problém je v tom, že systém nastavuje očakávania na minimum: „urob len to, čo musíš“.
Ako sa to prejavuje:
Gastroprojekty, vínne cesty a turistické atrakcie ostávajú priemerné, neaktualizované a neambiciózne.
4. Obrovská závisť
Úspech iného nie je na Slovensku motiváciou, ale dôvodom na jeho znevažovanie. Ak sa niekomu darí, je podozrivý alebo „mal šťastie“.
Ako sa to prejavuje:
Podrážanie konkurencie, nepodpora úspešných projektov, minimum spolupráce medzi podnikateľmi.
5. Absolútna absencia národnej hrdosti
Kým iné národy hrdinsky propagujú svoje výrobky a tradície, Slováci sa často hanbia za svoje vlastné hodnoty alebo ich považujú za menejcenné.
Ako sa to prejavuje:
Chýba systematická podpora slovenských vín, kuchyne, cestovného ruchu a kultúry.
6. Nevieme sa predať
Slováci nevedia vytvoriť atraktívny príbeh okolo svojich produktov, ani ich správne odprezentovať svetu.
Ako sa to prejavuje:
Víno, gastronómia aj turizmus sa prezentujú bez stratégií, chaoticky alebo vôbec.
7. Ďalšie kľúčové problémy:
Mentalita okamžitého zisku
Cieľom je zarobiť čo najrýchlejšie, nie budovať kvalitu a hodnotu.
Ako sa to prejavuje:
Chýbajú investície do dlhodobého rozvoja služieb, infraštruktúry a zákazníckej skúsenosti.
8. Chýbajúca spolupráca
Dôvera medzi podnikateľmi, regiónmi a sektormi je minimálna. Každý hrá len na seba.
Ako sa to prejavuje:
Namiesto sieťovania vínnych ciest alebo spoločných eventov funguje každý izolovane.
9. Podceňovanie odborníkov
Názory profesionálov sa ignorujú, pretože „my to vieme lepšie“.
Ako sa to prejavuje:
Slabý marketing, neprofesionálny prístup k rozvoju vinárstva, gastra aj turizmu.
10. Nevyhovujúce a zbytočne komplikované zákony
Slovenská legislatíva je často nelogická, chaotická a namiesto podpory podnikania vytvára zbytočné bariéry. Platí to najmä v oblasti turizmu, vinárstva, gastronómie aj služieb.
Ako sa to prejavuje:
Nekonečné povoľovacie procesy, nezmyselné regulácie, nezáujem štátu zjednodušovať podnikateľské prostredie. Projekt, ktorý by v Rakúsku vznikol za rok, sa u nás rieši aj 5–7 rokov.
11. Veľká korupcia
Korupcia je hlboko zakorenená a deformuje všetky úrovne rozhodovania – od schvaľovania projektov až po prideľovanie dotácií a grantov.
Ako sa to prejavuje:
Čestné a schopné projekty majú minimálnu šancu na podporu, pokiaľ nie sú „správne prepojené“. Výsledok je demotivácia slušných podnikateľov a útek investícií do zahraničia.
12. Veľká miera mimovládnych organizácií bez odbornej kvalifikácie
Na Slovensku existuje obrovský počet mimovládnych organizácií, ktoré sa vyjadrujú k všetkému možnému – od rozvoja regiónov cez životné prostredie až po turizmus – často bez akýchkoľvek reálnych odborných znalostí alebo skúseností z praxe.
Ako sa to prejavuje:
Namiesto konštruktívnej podpory projektov vzniká chaos, brzdenie investícií, nezmyselné obštrukcie a vyvolávanie verejných sporov, ktoré odrádzajú serióznych investorov a brzdia akýkoľvek rozvoj.
Foto: Veronika Čopíková, foodblog Lenivá kuchárka
Použité zdroje:
Michelin Guide
https://guide.michelin.com/en
Michelin Guide – Oficiálna história a expanzia
https://guide.michelin.com/en/about-us
Forbes Hungary – Koľko stálo Maďarsko prilákanie Michelin Guide
https://www.forbes.hu/uzlet/kinek-jar-ezentul-csillag-helyett-michelin-kulcs/
Michelin Guide – Maďarsko
https://guide.michelin.com/fi/en/article/michelin-guide-ceremony/the-michelin-guide-hungary-2024-is-out
Forbes CZ – Ako sa dostal Michelin Guide do Česka
https://forbes.cz/cesko-se-docka-michelina-czechtourism-zaplatil-licenci-na-tri-roky/
Total Croatia News – Chorvátska investícia do Michelinu
https://total-croatia-news.com/tag/michelin/
Baltic Times – Spustenie Michelin Guide pre Pobaltie (Estónsko, Lotyšsko, Litva)
https://balticnews.com/a-new-direction-for-gourmet-pleasures-nearly-open-the-michelin-guide-adds-a-new-baltic-country-to-its-destination-portfolio/
OECD Tourism Trends and Policies 2022
https://www.oecd-ilibrary.org/urban-rural-and-regional-development/oecd-tourism-trends-and-policies-2022_2f2077c5-en
UNWTO Tourism Statistics 2023
https://www.unwto.org/statistics
World Economic Forum – Travel & Tourism Competitiveness Report 2021
https://www.weforum.org/publications/travel-tourism-development-index-2024/
Transparency International – Corruption Perceptions Index 2023
https://www.transparency.org/en/cpi/2023
FAQ sekcia – Často kladené otázky
Prečo Slovensko nemá žiadnu Michelin hviezdu?
Slovensko zatiaľ nesplnilo základné podmienky ako dostatočný počet kvalitných reštaurácií, silný gastroturizmus a medzinárodnú reputáciu.
Kedy by mohlo Slovensko získať svoje prvé Michelin hviezdy?
Prvé reálne šance sa otvárajú po roku 2023, ak sa podarí podpísať kontrakt a podporiť domácu gastro scénu.
Koľko peňazí stráca Slovensko kvôli absencii v Michelin Guide?
Odhadované straty dosahujú až 46,5 milióna eur ročne v príjmoch z gastroturizmu
Prečo majú susedné krajiny (Česko, Maďarsko, Chorvátsko) Michelin hviezdy a Slovensko nie?
Tieto krajiny aktívne investovali do gastroturizmu, marketingu a zaplatili vstup Michelin Guide na svoje územie.
Čo by Slovensko malo urobiť, aby získalo Michelin sprievodcu?
Podpísať kontrakt s Michelin Guide, investovať do gastroturizmu, podporiť reštaurácie a systematicky budovať značku slovenskej gastronómie.
