Keď som prvýkrát vstúpil do vily Tugendhat, nečakal som, že ma hneď za nenápadným vstupom, ukrytým za mliečnym sklom, prenesie atmosféra takmer o 100 rokov späť. Žiadne veľké gestá, žiadna pompéznosť, len čistá elegancia, ktorá sa vám nenútene dostane pod kožu. Až ma zamrazilo z tej tichej dôstojnosti priestoru z jemného svetla a zo zmyslu pre detail, ktorý je citeľný v každom rohu.
Vila Tugendhat, zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO, pôsobí z ulice takmer nenápadne. Ak by ste o nej nevedeli, možno by ste okolo nej prešli bez povšimnutia. A predsa – vo vnútri sa odohráva jeden z najsilnejších príbehov modernej architektúry. Príbeh nielen o progresívnom dizajne ale aj o láske, vízii a odvahe prekonať hranice estetiky i financovania.
Foto: David Židlický
Greta a Fritz Tugendhat: Vízia, ktorá predbehla dobu
Greta pochádzala z bohatej brnianskej textilnej rodiny Löw-Beerovcov. Keď sa rozhodla so svojím manželom Fritzom Tugendhatom postaviť rodinný dom, obrátila sa na jedného z najrevolučnejších a dnes ikonických architektov svojej doby – Ludwiga Miesa van der Rohe. Dala mu do rúk bianco šek bez rozpočtového limitu a práve táto veľkorysosť bola hlavným dôvodom, prečo Mies s návrhom vily súhlasil. Vedel totiž, že len bez finančných obmedzení môže naplno realizovať svoju víziu o modernej a radikálne inej architektúre.
Vznikla tak stavba, ktorá nebola len miestom na bývanie ale vyjadrením myslenia, vkusu a doby, ktorá chcela kráčať dopredu.
Zrýchlený zázrak
Vila Tugendhat bola postavená v rokoch 1929–1930 a to za neuveriteľne krátky čas – iba 14 mesiacov. A nejde len o rýchlosť. Každý detail bol zrealizovaný v tej najvyššej možnej kvalite. Nemeckí remeselníci, špičkové materiály, technológie, ktoré predbehli dobu. A výsledok? Stavba, ktorá pôsobí moderne aj po takmer storočí.
Aby bol obraz o výnimočnosti tejto stavby úplný, treba spomenúť aj rozpočet. Cena vily v čase výstavby dosiahla približne 8 miliónov československých korún, čo bolo viac než tridsaťnásobne viac ako stála bežná vila v tom čase. (prvorepublikovú vilu ste si mohli zaobstarať v priemere za 250 000 Kčs).
Dnes by táto suma mohla v prepočte a po zohľadnení inflácie predstavovať 2,5 až 3 miliardy CZK, teda približne 100 až 120 miliónov eur. A to nie je prehnané – vila bola v istom zmysle laboratórium architektúry bez kompromisov.
Tieto informácie pochádzajú z dobového zdroja – celá stavba domu vrátane vybavenia a záhrady stála jeden milión vtedajších ríšskych mariek ako vyplýva z listu Miesovho žiaka Philipa Johnsona adresovaného Henrymu-Russellovi Hitchcockovi.
Foto: David Židlický
Architektonický zážitok, ktorý sa nedá napodobniť
Po prehliadke vrchného poschodia, kde sa nachádzali súkromné izby členov rodiny Tugendhatovcov a vychovávateľky, si uvedomujem, ako precízne bol každý priestor navrhnutý – s dôrazom na pokoj, svetlo a diskrétnosť. Každá miestnosť mala svoj vlastný charakter, no všetky spájal jednotný rukopis čistoty a modernej estetiky.
A práve v týchto izbách naplno vyniká jeden z najtichších, no najzásadnejších prvkov vily – ikonické dvere, ktoré siahajú až po strop. Bez rámov, bez zárubní, dokonale splývajúce so stenou. Ludwig Mies van der Rohe na tomto detaile trval, pretože vedel, že skutočná architektúra sa nerobí veľkými gestami, ale v presnosti a dôslednosti každého prvku. Tieto dvere dotvárajú nenahraditeľnú atmosféru – plynulú, čistú a zároveň nesmierne intímnu.
Schádzam po elegantnom schodisku z travertínu (po rekonštrukcii zo Spiša zo Slovenska, pôvodne talianskeho, ktorý bol z oblasti Tivoli neďaleko Ríma) do spoločných priestorov. Otvára sa predo mnou obrovský presklený obývací priestor s výhľadom na celé Brno. A nie je to len výhľad, čo berie dych, ale pocit pokoja a tepla, ktorý ma zrazu obklopí.
Vila, napriek svojej veľkosti, nepôsobí chladne. Práve naopak. Je logicky usporiadaná, vzdušná, intímna a zároveň prehľadná. Je tu jasne cítiť dôraz na súkromie rodiny – Tugendhatovci mali svoju zónu, zatiaľ čo dve gazdinky, kuchárka a šofér-správca obývali úplne oddelenú časť domu.
Foto: David Židlický
Dokonalosť do posledného detailu
Každý prvok vily bol navrhnutý exkluzívne pre tento dom – od vypínačov cez kľučky až po osvetlenie. Vnútorné vybavenie navrhol Ludwig Mies van der Rohe spolu so svojimi blízkymi spolupracovníkmi Lilly Reichovou a Sergiem Ruegenbergom. Nábytok bol vyrobený presne podľa plánov, pričom sa kombinovali ušľachtilé materiály ako trubková a pásová oceľ a vzácne dreviny – palisander, zebrano či makasarský eben.
Vrcholom sú ikonické stoličky „Brno“, ktoré Mies navrhol špeciálne pre tento projekt. Ich oblý, konzolový tvar z lešteného chrómu a jemne čalúnené sedadlo dnes patrí k nesmrteľným dizajnovým kúskom. Na každú z nich bola použitá koža až z troch teliat, aby bola zachovaná jednotná kvalita a farebný tón – extrémne náročné aj na dnešné pomery.
V spoločenskom priestore stála pred onyxovou stenou trojica kresiel „Tugendhat“, potiahnutých striebornošedou rodionovou látkou, doplnených o tri kreslá a taburet „Barcelona“ v smaragdovo zelenej koži. Priestor dotváral nízky sklenený stolík, biela lavica a jeden výrazný farebný akcent – ležadlo potiahnuté rubínovo červeným zamatom.
V rovnakom duchu vznikol aj kruhový jedálenský stôl z ebenového dreva, ktorý sa otáča a pripomína skôr sochu než nábytok.
Počas reštaurovania Vily Tugendhat v rokoch 2010–2012 sa podarilo znovuobjaviť a vrátiť na pôvodné miesto niektoré pôvodné prvky interiéru. Jedným z nich bola aj polkruhová stena z makasarského ebenu, ktorá pôvodne oddeľovala jedálenský priestor od obývacej časti. Táto stena bola po druhej svetovej vojne premiestnená a neskôr sa nachádzala v jedálni lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Počas príprav na rekonštrukciu vily bola stena identifikovaná a následne vrátená na svoje pôvodné miesto, čím sa podarilo obnoviť autentický vzhľad interiéru.
Tento príbeh podčiarkuje význam dôslednej dokumentácie a starostlivosti o architektonické dedičstvo, ktoré umožnili vrátiť Vile Tugendhat jej pôvodnú podobu a zachovať jej výnimočný charakter pre budúce generácie.
Foto: David Židlický
Luxus aj v kúpeľni
Aj kúpeľne vo vile boli na svoju dobu výnimočné. Vybavené modernými technológiami, kvalitnými materiálmi a premysleným osvetlením, pôsobili čisto, elegantne a nadčasovo. Priestranné dispozície, lesklé plochy a hra prirodzeného svetla vytvárali pocit luxusu a čistoty, aký bol v 30. rokoch úplnou raritou. Ani tu architekt nič nenechal na náhodu – každý detail mal svoj zmysel.
Mohol by vás zaujímať ďalší článok autora: 12 najprepracovanejších nových hotelov na svete
Onyx, ktorý ožíva so slnkom
Spomedzi všetkých prvkov interiéru je onyxová stena v spoločenskej časti vily jedným z najikonickejších a najpamätnejších. Onyx zo severného Maroka je nielen vizuálne hypnotizujúci, ale aj extrémne vzácny. Jeho cena bola taká vysoká, že podľa dobových zdrojov by sa za ňu vtedy dalo postaviť až 30 bežných rodinných domov.
Tento unikátny materiál však nie je len o hodnote – je o zážitku z priestoru, ktorý sa mení v čase. Keď do miestnosti dopadá slnečné svetlo, polopriesvitný onyx sa rozžiari a mení farby – od zlatisto teplých tónov po jantárové žiarenie. Stena doslova žiari zvnútra, akoby bola živým organizmom reagujúcim na dennú dobu.
Dnes by ste podobný materiál v tejto veľkosti a kvalite hľadali len v sídlach najbohatších šejkov alebo múzeách architektonickej dokonalosti.
Foto: David Židlický
Technický a materiálový unikát
- Nosná konštrukcia z oceľových stĺpov bola na svoju dobu nevídaná.
- Celá stavba pôsobí ľahko a priesvitne – akoby sa vznášala.
V interiéri sa použili extrémne drahé a vzácne materiály – od ebenového dreva cez onyx po špeciálne pochrómované detaily.
Odporúčame náš článok: Luxusný Penthouse: Najdrahšie bývanie sveta na vrchole Manhattanu
Rýchle fakty:
| Prvok | Detail |
| Architekt | Ludwig Mies van der Rohe |
| Rok výstavby | 1929 – 1930 (14 mesiacov) |
| Cena stavby | ~5 mil. Kčs (ekvivalent dnes 60–80 mil. €) |
| Inovatívna technológia | Oceľová konštrukcia, elektricky sťahovateľné sklenené steny |
| Luxusný materiál | Onyx, makasarský eben, travertín |
| Urbanistické riešenie | Dôraz na súkromie, výhľad, oddelenie personálu |
| Nábytok | Stoličky „Brno“, otočný stôl, všetko na mieru |
| Dizajnové detaily | Kľučky, vypínače, dvere až po strop |
| UNESCO zápis | 2001 |
Kto bol Ludwig Mies van der Rohe?
Nemecký architekt a jeden z hlavných predstaviteľov modernistického hnutia Bauhaus. Jeho známe výroky ako „Less is more“ alebo „God is in the details“ sa stali heslami celých generácií architektov. Okrem vily Tugendhat navrhol aj ďalšie ikonické stavby, ktoré formovali modernú architektúru 20. storočia:
- Barcelona Pavilion (1929)
- Seagram Building v New Yorku (1958)
Farnsworth House (1951, Illinois)
Záver: Miesto, kde architektúra prestáva byť len stavbou
Z každej izby je nádherný výhľad na Brno, no to, čo vám ostane v pamäti, je pocit rovnováhy a slobody, ktorý priestory vyžarujú dodnes. Vila Tugendhat nie je len architektonický skvost – je to emocionálny zážitok, pripomienka toho, čo sa dá dosiahnuť, keď sa spojí vízia, odvaha a výnimočný talent.
O to silnejší je však kontrast s realitou. Rodina Tugendhatovcov si túto výnimočnú stavbu užívala len približne osem rokov – do roku 1938, keď musela z dôvodu nástupu nacizmu opustiť Československo. Vila bola znárodnená, neskôr slúžila rôznym inštitúciám a prešla ťažkým obdobím devastácie. To všetko jej však neubralo na sile – práve naopak.
Dodnes stojí ako tiché, no o to výrečnejšie svedectvo toho, čo znamená žiť krásu, nie ju len vlastniť.
Redakcia odporúča: Luxusný hotel Villa René Lalique vo Wingen-sur-Moder, Francúzsko
Foto: David Židlický
Dôveryhodné zdroje
Tu sú hlavné zdroje, ktoré podporujú fakty v texte:
| Názov / Autor | Typ | URL |
| Vila Tugendhat – oficiálna stránka | Oficiálny zdroj | https://www.tugendhat.eu/ |
| UNESCO World Heritage | Medzinárodný | https://whc.unesco.org/en/list/1052/ |
| Mies van der Rohe Foundation | Architektonický archív | https://miesbcn.com/the-architect/ |
| The Guardian: A house like no other (2021) | Publicistický článok | https://www.theguardian.com/artanddesign/2012/apr/06/villa-tugendhat-mies-brno-moore |
| ArchDaily: Villa Tugendhat | Architektonický magazín | https://www.archdaily.com/ |
Najčastejšie kladené otázky – FAQ
1. Kto navrhol Vilu Tugendhat?
Vilu Tugendhat navrhol Ludwig Mies van der Rohe, jeden z najvýznamnejších architektov 20. storočia a predstaviteľ modernizmu.
2. Kedy bola Vila Tugendhat postavená a ako dlho trvala výstavba?
Vila bola postavená v rokoch 1929–1930. Výstavba trvala iba 14 mesiacov, čo bolo na tú dobu výnimočne rýchle.
3. Aké materiály boli použité vo Vile Tugendhat?
Použili sa extrémne drahé a vzácne materiály ako marocký onyx, makasarský eben, travertín či koža z troch teliat na jednu stoličku.
4. Prečo je Vila Tugendhat výnimočná?
Je výnimočná svojou oceľovou konštrukciou, dizajnom interiéru navrhnutým na mieru, architektonickým minimalizmom a dôrazom na súkromie.
5. Ako dlho rodina Tugendhatovcov vilu obývala?
Rodina žila vo vile približne osem rokov, kým nebola v roku 1938 nútená opustiť Československo kvôli nástupu nacizmu.
Oficálny zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Vila_Tugendhat
